"
Som veľmi rada, že sa dnes stretávame práve tu – ako ľudia, ktorých spája jedno miesto, jedna história a jeden názov - Hontianske Nemce.
V súlade so zákonom o obecnom zriadení a rokovacím poriadkom obecného zastupiteľstva týmto otváram slávnostné zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Hontianskych Nemciach pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky o našej obci.
Ctené dámy, ctení páni,
dnešné zasadnutie má celkom inú atmosféru ako naše bežné pracovné rokovania. Dnes nebudeme hovoriť predovšetkým o každodenných povinnostiach samosprávy. Dnes sa na chvíľu zastavíme.
Obzrieme sa za cestou, ktorú prešli generácie pred nami. Poďakujeme ľuďom, ktorí svojím životom, prácou, talentom či službou zanechali stopu v našej obci. A zároveň si pripomenieme, že aj my sme dnes súčasťou príbehu, ktorý sa začal písať pred mnohými storočiami.
A práve preto mi dovoľte, aby som pri príležitosti tohto vzácneho jubilea povedala niekoľko slov.
Písal sa rok 1246. Pre niekoho je to možno iba letopočet zapísaný v historických prameňoch. Pre nás však znamená oveľa viac. Je začiatkom príbehu, ktorý sa píše už neuveriteľných 780 rokov. Príbehu generácií našich predkov, ktorí sa tu narodili, vyrastali, pracovali, zakladali si rodiny, prežívali svoje radosti i trápenia a svoj domov milovali. Boli medzi nimi roľníci a vinohradníci, remeselníci, učitelia, kňazi, hasiči, obchodníci, ale predovšetkým mamy a otcovia, staré mamy a starí otcovia. Obyčajní ľudia, ktorí svojimi životmi vytvorili neobyčajný príbeh našej obce.
Mnohých z nich už nepoznáme po mene. A predsa sú stále medzi nami. Sú v našich domoch, kostole, viniciach a pivniciach. Sú v našich zvykoch, piesňach, rodinných príbehoch a spomienkach. Sú v každom kúsku tejto obce, ktorú po stáročia budovali. A sú aj v nás. Pretože každý z nich nám zanechal kúsok toho, čo dnes nazývame jediným slovom – domov a ním sú pre nás Hontianske Nemce.
A práve preto by som chcela, aby dnešný slávnostný deň bol predovšetkým dňom vďačnosti.
Vďačnosti tým, ktorí tu boli pred nami. Vďačnosti tým, ktorí sú tu dnes. A zároveň záväzkom voči tým, ktorí prídu po nás.
Za posledné desaťročie sa aj nám podarilo zanechať v našej obci viditeľnú stopu.
Obec postavila nový bytový dom, rekonštruovala materskú školu, vybudovala zberný dvor, zrekonštruovala sa hasičská zbrojnica, verejné osvetlenie a obecný rozhlas. Opravila strechy a komplexne vymenila zastaralé plynové kotle obecných budov, revitalizovala okolie zdravotného strediska a skvalitnila v rámci poskytovaných služieb priestory kultúrneho strediska. Mysleli sme na naše deti a šport – v areáli školy vznikla nová bežecká dráha a na futbalovom štadióne závlahový systém. Po uplynutí určitého času sme znovu otvorili obecnú knižnicu, doplnili ju o nové knihy a vytvorili priestor, ktorý dnes opäť žije svojím poslaním. A realizovali sme aj veci, ktoré možno na prvý pohľad nie sú viditeľné, no pre každodenný život obce sú nesmierne dôležité. Jednou z nich bolo vyčistenie našich vrtných studní, vďaka čomu sa podarilo výrazne zlepšiť tlak a množstvo dodávanej vody.
Za každým jedným z týchto projektov však nevidím iba stavbu, faktúru alebo číslo v rozpočte. Vidím ľudí. Ľudí, ktorí sa podieľali na príprave projektov, ľudí, ktorí pracovali, ľudí, ktorí nám pomáhali a aj stále pomáhajú. Poslancov, zamestnancov obce, projektantov, dodávateľov, dobrovoľníkov, podnikateľov i občanov.
A preto vám dnes chcem povedať jedno veľké a úprimné: ĎAKUJEM.
Ďakujem všetkým, ktorí počas uplynulých desaťročí stáli na čele našej obce – bývalému pánovi starostovi, bývalým poslancom obecného zastupiteľstva i zamestnancom obce. Ďakujem súčasným poslancom obecného zastupiteľstva a mojim kolegom na obecnom úrade.
Ďakujem našej škole a jej pedagógom, hasičom, športovcom, členom spoločenských a záujmových organizácií, našej farnosti, podnikateľom a dobrovoľníkom.
Ďakujem našim seniorom. Vy ste živou pamäťou Hontianskych Nemiec a nositeľmi príbehov, na ktoré nesmieme zabudnúť.
Ďakujem našim rodákom, ktorých život zaviedol do iných miest či ďaleko do sveta, ale Hontianske Nemce zostali miestom, ku ktorému sa vracajú – ak nie vždy svojimi krokmi, tak aspoň vo svojich spomienkach a vo svojom srdci.
A predovšetkým ďakujem vám, občanom Hontianskych Nemiec. Dovoľte mi preto v tejto slávnostnej chvíli vysloviť aj jedno osobné želanie.
Zo srdca si želám, aby Hontianske Nemce zostali miestom, kde budú chcieť naše deti žiť. A ak ich život raz zavedie ďaleko od nás, aby sa sem vždy radi vracali. Aby poznali svoje korene. Aby vedeli, kde žili ich starí a prastarí rodičia. Aby poznali príbehy svojich rodín. Aby vedeli, odkiaľ pochádzajú.
Pretože človek môže precestovať celý svet, ale domov má iba jeden.
O dvadsať rokov príde rok 2046 a Hontianske Nemce si pripomenú 800 rokov od svojej prvej písomnej zmienky. Možno sa vtedy niekto pozrie na fotografie z dnešných osláv. Uvidí naše tváre a položí si otázku: Akí boli ľudia, ktorí tu žili v roku 2026? Čo bolo pre nich dôležité? Ako sa starali o svoju obec? A čo nám zanechali? My už možno nebudeme môcť odpovedať slovami. Odpoveďou bude to, čo po nás zostane.
Hontianske Nemce nám boli na určitý čas zverené. Nie sú iba naším dedičstvom po predkoch. Sú aj našou zodpovednosťou voči deťom a vnúčatám.
Zo srdca si želám, aby sme im ich raz odovzdali krajšie, bezpečnejšie a modernejšie, ale stále také, ktoré nestratia svoju tvár, svoje korene a svoju dušu. Preto sa dnes s úctou skláňam pred tými, ktorí tu boli pred nami. S obrovskou vďačnosťou ďakujem vám, ktorí ste tu dnes. A s nádejou myslím na tých, ktorí prídu po nás.
Ďakujem vám. Ďakujem všetkým generáciám, ktoré tvorili a tvoria Hontianske Nemce.
Všetko najlepšie, naše Hontianske Nemce.
"
