Menu
Obec Hontianske Nemce
Obec Hontianske Nemce

Vítame Vás na stránke obce Hontianske Nemce

rozšírené vyhľadávanie

História obce

obec

Obec Hontianske Nemce sa rozprestiera v malebnom prostredí údolia rieky Štiavnice, v južnej časti stredného Slovenska. Obklopujú ju mladovulkanické pohoria Slovenského stredohoria, Štiavnické vrchy a Krupinská planina, budované vulkanicko-sedimentárnymi formáciami. Juh a juhozápad územia tvorí Ipeľská pahorkatina s fluviálno-nivnými sedimentami. Výhodná geografická poloha obce predznamenala jej osídlenie už v pravekom období. Najstaršie nálezy, ktoré dokazujú osídlenie areálu obce pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ide o keramické nálezy želiezovskej skupiny. Početné sú nálezy z lokality Brodné lúky z obdobia lengyelskej kultúry, ktoré opísal Andrej Kmeť.

Neskorá doba kamenná je zastúpená nálezom medeného klinu. V rámci pravekého vývoja obce najväčšie množstvo archeologických nálezov spadá do najmladšej etapy doby bronzovej. Andrej Kmeť tu odkryl  popolnicové pohrebisko so žiarovými hrobmi. Z vykopávok sa zachovali dve veľké popolnice, misky, čaše, ale aj tzv. uhorský typ bronzovej spony a časti bronzových špirálovitých náramníkov. Zaujímavým nálezom sú hlinené popolnice s otvorom na dne.

Strategickú polohu Hontianskych Nemiec využili aj slovanské kmene o čom svedčí archeologický fragment-keramický hrniec zdobený jednoduchšími ryhami z 11. storočí.

Prvá písomná zmienka  o obci Hontianske Nemce, ako ville Nympti, sa uvádza v listine z roku 1246, kde je obec uvedená ako ohraničujúce miesto darovaného majetku. Tatársky vpád veľmi preriedil jej obyvateľstvo. Belo IV. listinou zo 14. októbra 1256 povoval do Nemiec hostí zo Zabroda a Devičia.

Niekoľko rokov po tatárskom vpáde sa dedina dostala na úroveň rozrastajúcej sa obce. V rokoch vlády Ladislava IV. existovala na jej území colnica-mýtnica, kde sa vyberalo mýto. Dedina bola kráľovským majetkom, ktorý spravoval župan. V tomto období Hontianske Nemce podliehali zvolenskému zámku. V roku 1281 bola časť obce daná kráľom do zálohy comesovi Erdo z rodu Gyula Zombor, ktorému kráľ  dlhoval 200 mariek za kúpu koňa. Ďalšiu časť v roku 1286 Ladislav IV. daroval veszprémskemu prepoštovi majstrovi Pavlovi, ako odmenu za rímske jednania. Majster Pavel sa po čase obce zriekol.

Po smrti Ladislava IV., na uhorský trón nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III., ktorý na pamiatku svojej korunovácie 16. augusta 1291 daroval majetok obce Ostrihomskej kapitule. Ťažké obdobie pre obyvateľov Hontianskych Nemiec nastalo v čase tureckých nájazdov. V roku 1543 Turci obec prvýkrát napadli. Časť ľudí pobili a veľké množstvo odvliekli do zajatia. Obec zväčša ľahla popolom. Od roku 1604 bola obec ešte niekoľkokrát Turkami prepadnutá a vypálená. V tomto období Hontianske Nemce patrili k novohradskému sandžakbegovi.

Nielen Turci drancovali a plienili dedinu. Ako ničivá smršť sa tu prevaľovali všetky protihabsburské povstania. Z doby kuruckých vojen sa dostalo dedine niekoľko ochranných listín, ale aj príkazov od cisárskych veliteľov. Cez všetky utrpenia, ktoré si obec musela pretrpieť, mala v tomto období postavenie pohraničnej obce, ktorá zohrala významnú úlohu i v prebiehajúcich bojoch medzi povstaleckými a cisárskymi vojskami počas protihabsburských povstaní. Vďaka tomuto jej významu, začiatkom 18. storočia, bola obec povýšená na mestečko. Získala erb a nové pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený dosiaľ bližšie neidentifikovateľný bojovník.

Obec zasiahli aj vojenské udalosti 1. svetovej vojny, ktoré ovplyvnili život niektorých jej obyvateľov tým, že museli narukovať k vojsku. Ján Hodás bol jedným z nich. Stal sa účastníkom vzbury slovenských vojakov v srbskom meste Kragujevaci, v 71. pešom pluku. V marci v roku 1919 sa na území obce odohrávali boje medzi maďarskými bolševikmi a československým vojskom. Pri týchto bojoch bola obec zapálená, pričom zhorela jedna štvrtina domov.

Po upokojení z vojnových rokov a miernom rozkvete prišli roky krízy 1929-1933. Tieto sa na živote obyvateľov odrazili v znížení životnej úrovne, dôsledkom čoho bola migrácia občanov do cudziny za zárobkom. Do zahraničia z obce odišlo 40 obyvateľov. Ich prechodným domovom sa stala Kanada, Argentína, USA a Francúzsko. Aj roky 2. svetovej vojny kruto zasiahli do života obyvateľov obce. Prvú obeť na oltár nemeckej krutosti zložili Židia. V roku 1944 pôsobili v Hontianskych Nemciach partizáni 1. čs. partizánskej brigády M.R.Štefánika. Skupina francúzskych partizánov, ako strážny oddiel sa v obci zdržal tri týždne. Nemecká armáda ustúpila z obce dňa 3. marca 1945. Dedinu oslobodzovala 53. jednotka 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 1. rumunská armáda.

V 60. rokoch, presnejšie 1. apríla 1969 bol v Hontianskych Nemciach založený Obvodný úrad národných výborov. Od roku 1970 bola k Hontianskym Nemciam pričlenená Sitnianska Lehôtka, Rakovec už v roku 1925.  V minulom období, najmä posledných tridsať rokov Hontianske Nemce zaznamenali nebývalý rozvoj.